1.časť

Nadvláda nad iným nezávislým dospelým človekom v osobnom živote je zložitá a náročná práca, na ktorú neexistujú žiadne príručky. Muži sa „učia“ nátlakovej kontrole v procese jej vykonávania, za pochodu. Možno sa to zdá zvláštne, ale kontrola a moc nad ženami je pre mužov v súčasnosti ťažká práca, a to aj preto, že ženy sú dnes mobilnejšie ako kedykoľvek predtým a majú oveľa väčší prístup k podpore a zdrojom ako v minulosti.

Aby muži zaviedli a udržali svoje režimy nadvlády, vynakladajú tisíce hodín na sledovanie, vytváranie pravidiel a ich presadzovanie. Okrem toho musia svoje taktiky personalizovať, to znamená individuálne prispôsobiť každej žene a vzťahu.

Ako príklad môžeme použiť prípad jednej ženy, ktorej manžel zašiel pri jej kontrole tak ďaleko, že ju autom sledoval na večerný kurz šitia so zhasnutými svetlami. Zišiel z cesty do priekopy a takmer sa zabil. Jeho paranoidná predstava bola, že kurz šitia bol len zámienkou, aby sa jeho žena mohla stretnúť s inými mužmi. Jeho správanie bolo poháňané aj tým, že odchod ženy z domu a trávenie času s inými ľuďmi vnímal ako niečo, čo živí a podporuje nezávislosť jeho partnerky, čím sa jeho úsilie o jej kontrolu stáva oveľa ťažším. Tento muž mal po nehode okrem iných zranení aj zranenú nohu a musel mať sadru. Akonáhle mu ju dali dole, pokračoval vo svojich nočných sledovacích “výletoch”.

Veľmi častá otázka, ktorú sa ženy pýtajú je, „Prečo to urobil?“. Ženy chcú v skutočnosti vedieť, prečo násilnícki muži podstupujú také komplikované kroky, aby dosiahli dosiahli to, čo chcú. Ženy nerozumejú tomu, prečo si muži vyberajú tento spôsob namiesto ľahšie dostupných a pravdepodobne oveľa uspokojivejších odmien, ktoré možno získať z intimity a dôvery vo vzťahu s nimi. Ženy hovoria, že ak by muži nahradili svoje sebecké a škodlivé správanie starostlivosťou a rešpektom voči nim, mali by z toho omnoho väčší zisk.

Muži majú z kontroly žien a detí ekonomické, sociálne a psychologické výhody, ktoré ďaleko presahujú rámec sexu. Aj keď sú z rôznych prostredí, od murárov až po vysokoškolských profesorov a riaditeľov podnikov, do jedného je pre nich zvládanie ich partneriek rovnako náročné, napriek tomu ich vytrvalo ovládajú a je to predovšetkým z troch dôvodov:

• veria, že je to ich povinnosť ako „mužov“;
• ich partnerky majú vlastnosti, zdroje a zručnosti, ktoré by oni chceli vlastniť pre svoje vlastné použitie a disponovanie;
• chcú „privilégium“, to znamená, že chcú byť čo najviac oslobodení od ekonomických, fyzických, emocionálnych a sexuálnych povinností, ktoré sprevádzajú zdieľanie ich života s iným človekom, a násilie a zneužívanie žien považujú za najjednoduchší, najbezpečnejší a najľahšie dostupný spôsob, ako to dosiahnuť.

Aby ženy našli odpoveď na svoju otázku, je potrebné upriamiť ich pozornosť špeciálne na hmatateľné výhody, ktoré muži získavajú z násilia a zneužívania. Materiálnosť nátlakovej kontroly sa vzťahuje na hmatateľné a symbolické výhody, ktoré muži získavajú z dominancie a vykorisťovania partneriek.

Najlepšie odpovede na otázku, “Čo muži získavajú násilím a zneužívaním, nátlakom a kontrolou?” Poskytuje Lundyho Bancroft vo svojej knihe “Prečo to robí?” (“Why Does He Do That?”). Bancroft opisuje, ako si niektorí chlapci osvoja postoje, presvedčenia a zvyky násilných mužov. Primárne sa však zameriava na samotné správanie, vrátane nespočetných taktík kontroly a na výhody, ktoré z toho majú. Identifikácia konkrétnych privilégií, ktoré muži získavajú z násilia, presúva pozornosť k chápaniu násilia ako racionálneho, účelového a zámerného správania a dramatické predvádzanie mužskosti v moderných spoločnostiach.

Odpoveďou na otázku mnohých žien je, že muži zneužívajú ženy (alebo iných mužov) a sú voči nim násilní, pretože hmotné a nehmotné odmeny z toho vyplývajúce, sú väčšie ako vnímané riziká a záväzky. Bancroft, ktorý dlhé roky pracoval s násilnými mužmi, hovorí aj o svojej skúsenosti, že násilní muži po zatknutí nahradia svoje násilné správanie “jemnejšími” a teda menej viditeľnými formami zastrašovania a kontroly.

Nátlaková kontrola je nezrozumiteľná bez pochopenia bezprostredných materiálnych, sexuálnych a iných výhod, ktoré páchatelia získavajú z využívania žien. Tento model výhod a vlastníckych práv ženy – keď je vnímaná ako majetok muža, často dopĺňajú viac či menej konkrétne „vlastnícke“ zmluvy. Tie môžu pozostávať z ústnych dohôd, ako napríklad keď je žena donútená, aby sa zaviazala, že nebude na svojho partnera žiarliť alebo nebude vyvolávať žiarlivosť svojho partnera, alebo sú potvrdené trénovaním žien, aby reagovali vopred určeným spôsobom na signály, ako je lusknutie prstom, stanovený počet zazvonení telefónu, prikývnutie alebo v jednom prípade dve poklepania nohou. Vlastnícke práva sa vyjadrujú aj všeobecnejšie tým, že kontrolór trvá na tom, aby určoval podmienky každého kontaktu a rozhovoru medzi nimi. Ak sa žena pokúsi odísť z hádky alebo odmietne uprostred noci vstať z postele, aby skontrolovala “svoje chyby”, alebo sa s mužom pokúsi rozísť, on jej pripomenie, že prednáška, výsluch, sex, jej práca alebo vzťah „sa skončí, keď poviem, že sa skončí“. Vrcholným vyjadrením vlastníckych práv mužov voči ženám, je právo na disponovanie ženou, pre ktoré je typický výrok, ktorý často predchádza femicíde – rodovo motivovanej vražde žien, pretože sú ženy: „Ak ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať nikto.“

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.