POSTSEPARAČNÉ NÁSILIE
Odchod od násilného partnera sa môže javiť ako najsamozrejmejší a najjednoduchší spôsob na ukončenie vo vzťahu. Odchod je však pre ženy zvyčajne zložitý a nemusí viesť k zvýšeniu ich bezpečia. V prípade mnohých žien je odchod od násilného partnera najrizikovejším obdobím ich života. Riziko násilia voči žene sa často vystupňuje, keď si násilný partner uvedomí, že jeho partnerka ho chce opustiť, odišla a/alebo sa nevráti do vzťahu. Postseparačné násilie, teda násilie po ukončení vzťahu, však neovplyvňuje len ženy, ale má dlhodobé negatívne účinky aj na deti a narúša ich pocit stability a bezpečia.
Odchod od násilného partnera sa môže javiť ako najsamozrejmejší a najjednoduchší spôsob na ukončenie vo vzťahu. Odchod je však pre ženy zvyčajne zložitý a nemusí viesť k zvýšeniu ich bezpečia. V prípade mnohých žien je odchod od násilného partnera najrizikovejším obdobím ich života. Riziko násilia voči žene sa často vystupňuje, keď si násilný partner uvedomí, že jeho partnerka ho chce opustiť, odišla a/alebo sa nevráti do vzťahu. Postseparačné násilie, teda násilie po ukončení vzťahu, však neovplyvňuje len ženy, ale má dlhodobé negatívne účinky aj na deti a narúša ich pocit stability a bezpečia.
Páchatelia veľmi často pokračujú v násilí aj po ukončení vzťahu. V mnohých prípadoch násilie a zneužívanie po odlúčení neprestane, len nadobudne alternatívnu podobu, pričom odchod od násilného partnera môže násilie eskalovať do takej miery, ako sa počas vzťahu nevyskytovalo. Najčastejšie sa to deje prostredníctvom stalkingu – prenasledovania, vyhrážania sa, útokov a pokusov o vraždu alebo vraždou svojich bývalých partneriek. Potseparačné násilie a avizované alebo uskutočnené vraždy bývalých partneriek alebo manželiek sú prejavom pocitu nároku na vlastníctvo ženy a detí zo strany muža, ktoré si prostredníctvom tohto správania a nátlaku uplatňujú, potreby “vyhrať” nad ženou a/alebo prejavom túžby pomstiť sa za odchod ženy z násilného vzťahu.
Vo väčšine prípadov sa postseparačné násilie nedeje prostredníctvom fyzického násilia. Niektorí násilní muži majú vybudovaný určitý sociálny status, záleží im na verejnej mienke a na ich verejnom obraze a pod.
V prípadoch, ak má muž určité sociálne postavenie, mohli by mu prejavy fyzického násilia a dôkazy o ňom poškodiť jeho povesť a obraz, ako ho vníma okolie, mohol by byť obvinený, zatknutý, mohol by prísť o prácu a pod. Mnoho násilných a zneužívajúcich mužov sú súčasne manipulátori a kontrolujú každý aspekt toho, ako ich vníma okolie. Z tohto dôvodu tak počas násilného vzťahu, ako aj po jeho ukončení volia iné taktiky a formy násilia ako fyzické násilie, ktoré je ťažšie dokázať.
Páchatelia veľmi často pokračujú v násilí aj po ukončení vzťahu. V mnohých prípadoch násilie a zneužívanie po odlúčení neprestane, len nadobudne alternatívnu podobu, pričom odchod od násilného partnera môže násilie eskalovať do takej miery, ako sa počas vzťahu nevyskytovalo. Najčastejšie sa to deje prostredníctvom stalkingu – prenasledovania, vyhrážania sa, útokov a pokusov o vraždu alebo vraždou svojich bývalých partneriek. Potseparačné násilie a avizované alebo uskutočnené vraždy bývalých partneriek alebo manželiek sú prejavom pocitu nároku na vlastníctvo ženy a detí zo strany muža, ktoré si prostredníctvom tohto správania a nátlaku uplatňujú, potreby “vyhrať” nad ženou a/alebo prejavom túžby pomstiť sa za odchod ženy z násilného vzťahu.
Vo väčšine prípadov sa postseparačné násilie nedeje prostredníctvom fyzického násilia. Niektorí násilní muži majú vybudovaný určitý sociálny status, záleží im na verejnej mienke a na ich verejnom obraze a pod.
V prípadoch, ak má muž určité sociálne postavenie, mohli by mu prejavy fyzického násilia a dôkazy o ňom poškodiť jeho povesť a obraz, ako ho vníma okolie, mohol by byť obvinený, zatknutý, mohol by prísť o prácu a pod. Mnoho násilných a zneužívajúcich mužov sú súčasne manipulátori a kontrolujú každý aspekt toho, ako ich vníma okolie. Z tohto dôvodu tak počas násilného vzťahu, ako aj po jeho ukončení volia iné taktiky a formy násilia ako fyzické násilie, ktoré je ťažšie dokázať.
Taktiky a formy postseparačného násilia
Používanie právneho systému, systému súdov na opakované a dlhodobé súdne spory, ktorých vedenie je pre ženu finančne náročné
Očierňovanie a diskreditácia bývalej partnerky / manželky
Prehodenie role obete
a páchateľa - obviňovanie ženy z vlastného násilného spravania
Branie si pôžičiek bez vedomia ženy pred rozvodom, kým sú ešte majetok - a teda aj dlhy manželov spoločné, ponechanie ženy, aby tento
dlh splácala
Jednou z najčastejších taktík a poznávacích znakov
násilia po ukončení vzťahu je postsepračná kontrola,
ktorú bývalý partner alebo manžel používa
na udržanie moci a kontroly aj dlho potom,
ako žena vzťah ukončila.
Jednou z najčastejších taktík a poznávacích znakov násilia po ukončení vzťahu je postsepračná kontrola, ktorú bývalý partner alebo manžel používa na udržanie moci a kontroly aj dlho potom, ako žena vzťah ukončila.
Ak muž používal počas vzťahu kombináciu donucujúcich a kontrolujúcich taktík, s najväčšou pravdepodobnosťou ich bude používať aj po tom, ako sa žena rozhodne ukončiť vzťah. Svoju identitu postavil takýto typ násilného partnera na ovládaní a kontrole partnerky a detí, na pocite nadradenosti a na dominanacii. Strata tejto identity, moci a kontroly je preňho nepredstaviteľná a bude veľmi tvrdo bojovať o ich udržanie. Okrem iného, pokiaľ bude môcť, zabráni žene, aby odišla “z jeho hradu” s polovicou “jeho” peňazí. To znamená, že urobí všetko pre to, aby ženu a deti nenechal odísť a popri tom sa snaží zničiť akúkoľvek šancu ženy na samostatný a dobrý život bez neho. Ak žena akokoľvek ohrozí jeho pocit moci, bude ju chcieť potrestať a pomstiť sa jej. Taktiež bude systematicky pracovať na tom, aby zničil vonkajší obraz ženy a aby zo seba urobil obeť.
Ak muž používal počas vzťahu kombináciu donucujúcich a kontrolujúcich taktík, s najväčšou pravdepodobnosťou ich bude používať aj po tom, ako sa žena rozhodne ukončiť vzťah. Svoju identitu postavil takýto typ násilného partnera na ovládaní a kontrole partnerky a detí, na pocite nadradenosti a na dominanacii. Strata tejto identity, moci a kontroly je preňho nepredstaviteľná a bude veľmi tvrdo bojovať o ich udržanie. Okrem iného, pokiaľ bude môcť, zabráni žene, aby odišla “z jeho hradu” s polovicou “jeho” peňazí. To znamená, že urobí všetko pre to, aby ženu a deti nenechal odísť a popri tom sa snaží zničiť akúkoľvek šancu ženy na samostatný a dobrý život bez neho. Ak žena akokoľvek ohrozí jeho pocit moci, bude ju chcieť potrestať a pomstiť sa jej. Taktiež bude systematicky pracovať na tom, aby zničil vonkajší obraz ženy a aby zo seba urobil obeť.
Najčastejšie prejavy postseparačného násilia
do doby rozvodu alebo po rozvode v súvislosti
so starostlivosťou o deti a úpravou styku s deťmi
z odcudzenia
z odcudzenia detí voči nemu,
z ich manipulácie a z bránenia styku s ním a za jeho vlastné násilné a zneužívajúce správanie, ktoré správanie viedlo k tomu,
že ho deti odmietajú.
z druhého rodiča.
a o starostlivosť o nich nie je skutočný. Úmyslom je ublíženie žene prostredníctvom zníženia jej podielu na výchove
a starostlivosti o deti. Následne, ak sa mu podarí získať striedavú starostlivosť, odmietnutie starostlivosti o deti v rozsahu,
o ktorý usiloval.
a prenasledovanie (stalking)
a zneužívanie
s finančnými údajmi predkladanými súdu s úmyslom poškodiť druhého rodiča aj samotné deti, vytvorenie ekonimickej nerovnováhy zablokovaním prístupu
k bankovým účtom a iným finančným zdrojom, presúvaním spoločných peňazí na vlastný účet a pod.