Predstava, že žena, ktorá zažíva násilie zo strany partnera, bývalého partnera, prípadne iného muža, musí byť vážne fyzicky týraná a musia o tom existovať jasné fyzické dôkazy, nezodpovedá realite a skúsenostiam väčšiny žien. Existuje veľká skupina žien, ktoré hovoria, že zažívajú alebo zažívali násilie a zneužívanie, sú vystrašené a vykazujú znaky utrpenia, ktorým prešli, pričom ich partner nikdy fyzicky nenapadol alebo sa to stalo len ojedinele.

Ženy z tejto skupiny hovoria o emocionálnom týraní, ponižovaní, zasahovaní do ich autonómie, neustálej kontrole, obťažovaní ich priateľov a rodiny, trestaní tichom a ignorácii, využívaní detí, kontrole peňazí, potravín, oblečenia, o ekonomickom násilí a zneužívaní, kybernetickom prenasledovaní a obťažovaní, o krádeži identity, stalkingu, kontrole hygieny, toalety, stravy, liekov, prístupu k internetu a informáciám, obťažovaní v práci, zastrašovaní a vyhrážaní sa, izolácii, o sexuálnom násilí a nátlaku, ako aj o ďalších prejavoch násilia, pri ktorých neprišlo k fyzickému útoku. Pri počúvaní ich príbehov je zrejmé, že tieto ženy musia  čeliť širokej škále donucovacích a kontrolných taktík, ktoré páchatelia uplatňujú v priebehu času a v celom sociálnom priestore žien s cieľom monopolizovať ich prístup k zdrojom, bez ktorých nemôžu prosperovať.

Kvôli nedostatku dôkazov, neznalosti skutočnej podstaty toho, čo ženy zažívajú a neexistencii dôslednej právnej ochrany zostáva nepotrestaná väčšina páchateľov a to aj napriek tomu, že tieto činy páchajú voči tej istej žene opakovane a počas dlhého časového obdobia a tak môžu naďalej terorizovať svoje súčasné alebo bývalé partnerky. Keďže tieto trestné činy sú považované za banálne, často bývajú zo strany súdu, polície a prokuratúry zamietnuté a ich sériový a chronický charakter zostáva neviditeľný.

Ako teda môžeme označiť a porozumieť násiliu a zneužívaniu, ktorému čelí prevažná väčšina žien, ktoré majú skúsenosť s násilím zo strany partnerov alebo bývalých partnerov?

Definíciu toho, čo väčšina žien vo vzťahoch a po ich ukončení zažíva, najlepšie vystihuje model nátlakovej kontroly, ktorý prvý krát konzistentne a v celom jej kontexte opísal v roku 2007 Evan Stark vo svojej knihe „Nátlaková kontrola: Ako muži uväzňujú ženy v osobnom živote“ (“Coercive Control: How men entrap women in personal life”). Kniha vyšla v roku 2023 v druhom, aktualizovanom vydaní. Tento model znamenal doslova revolúciu v oblasti násilia, ktoré ženy zažívajú vo svojich životoch. Evan Stark napísal knihu z dôvodu, že dovtedy chýbal presný obraz o trestných činoch súvisiacich s týraním žien a ich detí, ktorý by zodpovedal ich reálnym skúsenostiam.

Nátlaková kontrola poskytuje nový rámec na pochopenie násilia, ktoré je na nich páchané v osobnom živote, na uchopenie jeho dynamiky, priebehu a účinkov, a zachytáva najničivejší kontext zneužívania žien na celom svete. Nátlaková (alebo donucovacia) kontrola je o moci a kontrole, o izolácii a zlomení. Má teroristický charakter a to bez ohľadu na to, na akej nízkej alebo vysokej úrovni sa nachádza. Literatúra uvádza, že nátlaková kontrola je kontextom v až 70 % prípadoch partnerského, resp. postseparačného násilia páchaného na ženách. Drvivá väčšina prípadov nátlakovej kontroly je namierená zo strany mužov voči ženám, pričom sa týka aj ich detí. Väčšinu násilia páchajú sérioví páchatelia, ktorí ubližujú svojim manželkám, partnerkám, bývalým partnerkám a deťom nefyzickými spôsobmi, ktoré môžu byť oveľa ničivejšie ako fyzické násilie.

Pri nátlakovej kontrole ide o správanie, ktoré robí ženu alebo dieťa závislými alebo podriadenými, izoluje ich od priateľov, členov rodiny alebo iných zdrojov sociálnej interakcie alebo podpory, kontroluje, reguluje alebo monitoruje ich každodenné činnosti, zbavuje ich alebo obmedzuje ich slobodu konania a spôsobuje, že sa cítia vystrašené, ponížené, degradované, potrestané alebo zastrašované. Je to konanie “šité na mieru“ každej jednej žene, čo znamená, že páchatelia „prispôsobujú“ nátlakovú kontrolu každej zo svojich obetí. Ide teda vysoko individualizované správanie, ktoré má charakter rukojemníctva a pre ženy je rozpoznateľný zväčša až spätne.

Toto podkopávanie žien a detí sú súčasťou a nosným prvkom úmyselného, zlomyseľného a škodlivého trestného konania. Ide o vzorec častého (väčšinou), pokračujúceho správania, ktorého súčasťou je  obvykle nízka miera fyzického násilia, pričom má ničivé kumulatívne účinky na ženy, ale aj všetkých členov rodiny. Nátlaková kontrola je hlavným prostriedkom udržiavania nerovnosti v osobnom živote (nie je však jediným).

Motiváciou takéhoto správania je zlomyseľná túžba ovládnuť životy žien a detí, pričom podstatná je jeho frekvencia, trvanie a kontext, nie nevyhnutne jeho závažnosť.

Cieľom páchateľov je dominovať, podriadiť si ženu, privlastniť si a regulovať jej osobný život a zdroje, vynútiť si a udržať privilégia, o ktorých sú presvedčení, že na ne majú “prirodzené” právo, a to  prostredníctvom mnohých taktík, ako sú napríklad izolácia, zastrašovanie a kontrola, mikroregulácia a hyperregulácia každodenného života ženy a pod. Typickým poznávacím znakom páchateľov nátlakovej kontroly (ale aj akéhokoľvek násilia) je zbavovanie sa zodpovednosti za svoje správanie a presúvanie viny na ženu.

Ešte stále v spoločnosti prevláda naivný pohľad na riešenie násilia v zmysle, že keď žena ukončí násilný vzťah a fyzicky odíde od bezprostrednej kontroly násilníka, násilie prestane. To je však len prvý krok. Realitou je, že páchatelia vedia rozšíriť svoje násilie a zneužívanie aj za tento fyzický priestor, čo znamená, že ho ženy a ich deti zažívajú aj po skončení vzťahu, čo im bráni cítiť sa bezpečne a byť v bezpečí.

Nátlaková kontrola nie je o „konflikte“, ale o dominancii prostredníctvom potlačenia konfliktu, ako sa dočítate neskôr.

Vzhľadom na to, že mnoho žien má problém identifikovať to, čo zažívajú, ako násilie, našou snahou je čo najlepšie opísať nátlakovú kontrolu tak, aby ste sa mohli zamyslieť, zanalyzovať a porozumieť tomu, čo zažívate, prečo sa to deje, aké to môže mať pre vás a vaše deti dôsledky a následne, v čase, keď na to budete pripravená, urobiť pre seba a svoje deti to najlepšie rozhodnutie.

Predtým, ako v ďalších častiach opíšeme definíciu a podstatu nátlakovej kontroly, uvedieme jej súvislosť s niektorými dôležitými oblasťami.

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.