Taktika izolácie zahŕňa napríklad aj zákaz kontaktovať sa s určitými priateľmi, regulovanie toho, ako a koľko s nimi môže komunikovať, najmä s tými, ktorí ju podporovali; diktovanie toho, ako môže komunikovať s priateľmi a známymi; s kým môže žiť, keď žijú oddelene; nazývanie jej priateľov „chudákmi“, „mrchami“ a „kurvami“; obmedzovanie jej telefonických rozhovorov; využívanie detí a vytváranie finančných kríz na obmedzenie jej návštev rodiny; bránenie opustiť dom/byt; svojvoľne rozhodnutie, že bude pracovať v jeho firme a nie v zamestnaniach, kde by sa mohla stretávať s inými a zarábať si na nezávislé živobytie; prinútenie presťahovať sa ďaleko od jej rodiny.

Ženy sú izolované od všetkých kontaktov, od ktorých závisí ich pocit vlastného ja, sociálnosť, uznanie, potvrdenie a pocit produktivity a hodnoty. Nie sú izolované len od významných kontaktných bodov (zákazom, odstránením, zasahovaním alebo prenasledovaním); sú izolované aj na rodinných stretnutiach, v škole, na pracovisku, vo fitnes centre, formami fyzického a psychického terorizmu.

Miera izolácie, ktorou trpia mnohé ženy môže narásť až do takej miery, že nemajú počas dlhého obdobia ani jeden podporný alebo oddychový zážitok. Izolácia podkopáva oporné body ženskej autority a identity, vyvracia sebavedomie ženy a obmedzuje jej subjektivitu.

Najčastejšou motiváciou kontrolórov pre taktiku izolácie ženy je:

• zabrániť odhaleniu násilia a zneužívania;
• vzbudzovanie a posilňovanie závislosti ženy;
• vyjadriť výlučné vlastníctvo ženy;
• monopolizovať jej schopnosti a zdroje;
• brániť jej a sabotovať jej snahy o získanie pomoci alebo podpory.

Väčšina žien vstupuje do intímnych partnerských vzťahov v období, keď sa snažia spájať svoju identitu z viacerých rolí, ktoré si vytvorili v pôvodnej rodine pôvodu, škole, práci a medzi rovesníkmi. Izolácia ovplyvňuje každú z týchto oblastí. Obmedzuje prístup žien k ich voľbe, bráni im získať sociálnu podporu alebo uznanie, výrazne obmedzuje verejnosť – publikum, ku ktorému majú prístup, a bráni voľbe životných projektov a príležitostí na sebavyjadrenie. Tým, že kontrolóri odrezávajú ženy od zdrojov informácií a podpory a stavajú sa medzi ženy a svet, stávajú sa ich hlavným zdrojom interpretácie a potvrdenia. V extrémnych prípadoch sa „ja“ ženy môže zamieňať s jeho „ja“, čím sa jej vlastná identita môže cítiť ako cudzia sila. Jej izolácia sa stáva prenosnou; je izolovaná (t. j. „s ním“) rovnako vtedy, keď je sama alebo keď je na verejnosti s druhými ľuďmi.

Izolácia sa vyvíja prostredníctvom hry na mačku a myš, v ktorej sa obete snažia vytvoriť a páchatelia nájsť a zničiť bezpečnostné zóny, kde je možné zachovať a uplatňovať autonómiu. Ako sme uviedli tu, bezpečnostné zóny môžu byť doslova miesta, vzťahy, predmety, piesne, čokoľvek, čomu žena pripisuje osobitný a tajný význam, kde môže bezpečne zahniezdiť časť seba, keď je v obkľúčení.

Ako v realite vyzerá táto hra na mačku myš:

• kontrolujúci partner spôsobí, že jeho partnerka stratí prácu alebo z nej odíde, a ona si nájde inú alebo sa vráti do školy;
• on zakáže kontakt so starými priateľmi, a ona nadviaže ďalšie vzťahy;
• on jej ukradne listy, a ona si začne písať denník alebo si založí tajnú internetovú adresu;
• ona má obľúbenú blúzku. On jej rozstrihá šaty. Ona si schováva šatku a nosí ju, keď on odíde do práce.

Izolácia často vytvára prostredie, v ktorom sa násilie a zneužívanie začína alebo stupňuje. Odsťahovanie sa z bytu rodičov, do veľkej vzdialenosti od nich alebo zmena bydliska je bežnou príležitosťou na izoláciu najmä preto, že sa tým dôsledky násilia alebo kontroly stávajú menej viditeľnými. Kontrolóri robia zo vzťahov žien s ich pôvodnou rodinou primárny cieľ izolácie. Ženy napriek tomu často využívajú návštevy svojej rodiny na ochranu pred násilníkom.

Mnohé z taktík izolácie sú prispôsobené ako “dištančné opatrenia” aby ženám zabránili využívať prácu, vlastnú školu, školu detí, samostatné bývanie a návštevy rodiny, ako prostriedok na zníženie jeho kontroly a aby obmedzili ich schopnosť nezávislosti.

IZOLÁCIA A PRÁCA

Budovanie bezpečnostných zón, v ktorých môžu ženy vnímať samé seba ako nezávislé a správať sa slobodne, je často rozhodujúcou hranicou medzi ich podriadením sa a odporom. Dnes je práca bežnou zónou bezpečia pre milióny žien. Napriek tomu nátlaková kontrola výrazne ovplyvňuje zamestnateľnosť žien, ako aj ich výkonnosť v práci.

Práve z dôvodu, že práca je v prípade mnohých žien bezpečným miestom mimo kontroly muža, ako aj  zdrojom ich vlastného príjmu, sebarealizácie a kontaktov s druhými ľuďmi, zažívajú zo strany partnerov nátlak alebo priamo zákaz pracovať alebo sú nútené, aby „zostali doma s deťmi“ – aj keď sú už v teenagerskom veku.

Ženy sú niekedy nútené opustiť prácu alebo sú prepustené z dôvodu konania násilníckeho partnera. Muž môže sabotovať zamestnanie ženy napríklad tak, že sa postará o to, aby vyzerala ako nezodpovedná a neustále meškajúca. Aj v u nás v ALEJi počúvame od žien, ako im muži blokujú autá, berú im kľúče alebo oblečenie, vyžadujú sex tesne pred odchodom do práce, odmietajú odviezť dieťaťa do škôlky alebo do školy alebo byť s dieťaťom, napriek tomu, že to sľúbili a sabotujú tak pracovné plány a povinnosti žien.

Komplikovanejšia situácia nastáva vtedy, ak je príjem ženy rozhodujúci pre udržanie životného štýlu muža a zabezpečenie rodiny. Vtedy kontrolóri kráčajú po tenkej čiare a snažia sa maximalizovať príjem, ktorý ich partnerky prinášajú domov, napríklad tým, že ich prinútia prijať druhú (a v niektorých prípadoch aj tretiu) prácu. Popri tom však regulujú ich vzťahy a kontakty s druhými ľuďmi v týchto zamestnaniach a v ich okolí. Muži vozia svoje partnerky do práce a/alebo ich vyzdvihujú, objavujú sa tam nečakane počas dňa, neustále robia kontrolné telefonáty, nútia ženy, aby sa im samé počas dňa viackrát ohlásili, volajú iným zamestnancom, aby si overili, kde sa ich partnerka nachádza, alebo sa zamestnajú na tom istom alebo blízkom pracovisku. Do kancelárií žien dávajú odpočúvacie zariadenia, sledujú ich cez kamery na ich počítačoch a nabúrajú sa do ich bankových účtov. Veľa žien zažíva to, že im partneri bránia v stretávaní sa s kolegami tým, že ich každý deň vyzdvihujú  v práci v čase obeda.

V jednom prípade v obave, že sa jeho partnerka stretne s nejakými mužmi v práci alebo bude s niekým hovoriť o svojej situácii doma, volal jej muž opakovane počas dňa do kancelárie a zakázal jej ísť na obed s kolegami. Aby partnerka iného muža náhodou “neprilákala” mužských spolupracovníkov, musela si ostrihať vlasy a mala zakázané nosiť do práce make-up alebo sa obliekať tak, ako chcela.

Práca ženám poskytuje prístup k podpore, peniaze pri odchode od násilníka, ale tiež pocit hrdosti na dosiahnuté výsledky. Už len to, že má žena prácu, znamená, že život pôjde ďalej, keď sa násilný vzťah skončí.

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.