Ako je zrejmé z predchádzajúcich blogov o nátlakovej kontrole, vývoj násilia páchaného na ženách súvisí s rovnosťou medzi mužmi a ženami a je formovaný všeobecným zlepšením postavenia žien. Názory na to, či tieto zlepšenia ženy chránia alebo ich robia zraniteľnejšími, sa líšia.

Na jednej strane je názor, že podriadené postavenie žien z nich robí vhodné obete násilia a že väčšia rovnosť znižuje násilie tým, že im poskytuje zdroje potrebné na únik z násilných vzťahov. Tento druhý názor sa volá zlepšujúca hypotéza, ktorú podporujú údaje ukazujúce nepriamu úmeru medzi opatreniami na zvyšovanie rovnosti a všeobecným výskytom násilia, vrátane jeho prejavov v konkrétnych vzťahoch.

Alternatívna „spätná“ hypotéza tvrdí, že zisky a narastajúce zdroje žien ohrozujú privilégiá mužov, čo spôsobuje eskaláciu násilia. Variantom spätnej tézy je „severský paradox“, podľa ktorého ženy v rovnostárskejších krajinách, ako je Švédsko, Fínsko, Nórsko, Island alebo Dánsko, budú zažívať vyššiu mieru fyzického a sexuálneho násilia ako v krajinách, ako je napr. Španielsko alebo Grécko, kde je ekonomická konkurencia žien voči mužom menšia.

V Indexe rodovej rovnosti podľa OSN má v Grécku skúsenosť s partnerským násilím 19 %. V Dánsku a Švédsku – krajinách, ktoré sú na popredných priečkach rodovej rovnosti, má takmer tretina žien – 32 %, históriu partnerského násilia.

Tretím vysvetlením je, že muži zneužívajú a kontrolujú ženy v domácnosti v reakcii na ich nedostatok moci na pracovisku, tzv. hypotéza kompenzácie.

Tento „odpor“ proti rovnosti môže úspešne potlačiť novonadobudnutú nezávislosť žien len preto, že pretrvávajúce nerovnosti robia ženy naďalej zraniteľnými voči mužskej kontrole v osobnom živote. Väčšia rovnosť znížila výskyt závažného partnerského násilia voči ženám, umožnila im účinnejšie sa brániť a uľahčila im odlúčiť sa od násilných mužov. Celková pravdepodobnosť, že žena zažije násilie sa však nezmenila. Je to preto, že muži rozšírili svoj utláčateľský repertoár v osobnom živote a vlády im to tolerovali. Jediné, čo môže túto situáciu zmeniť,  je doplniť formálnu rovnosť skutočnou rovnosťou žien.

Severský paradox ukazuje, že existuje zložitý vzťah medzi rodovou rovnosťou a násilím na ženách. Týka sa zdanlivého rozporu medzi vysokou mierou rovnosti pohlaví a vysokou mierou násilia na ženách v severských krajinách, ako sú Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko. Napriek tomu, že tieto krajiny sú vysoko rozvinuté, majú vysoký štandard životnej úrovne a pokročilé zákony na ochranu žien, prevládajú v týchto oblastiach významné problémy s partnerským násilím a vysokou mierou hláseného sexuálneho násilia a obťažovania. To znamená, že aj v týchto krajinách, ktoré sú veľmi progresívne a tolerantné, zažívajú ženy rôzne formy násilia a to vo významnej miere. Napríklad vo Fínsku je sexuálnemu násiliu vystavených 50 000 žien ročne.

Príkladom severského paradoxu je Fínsko, vôbec prvá krajina, v ktorej majú muži a ženy úplne rovnaké šance a postavenie tak v rodinnom, ako aj v profesijnom živote. Vo vláde je 58 % žien a v parlamente je ich 47 %. Vo Fínsku je 70 % žien na trhu práce, rodičia sa bežne striedajú pri starostlivosti o deti, zatiaľ čo ten druhý pracuje, všetci občania majú zaručené minimálny príjem a rodiny s deťmi a osamelí rodičia sú podporovaní osobitnými opatreniami rodinnej politiky. Podľa fínskeho národného prieskumu je však násilie a zneužívanie pretrvávajúcim problémom predovšetkým vo vzťahoch, kde dopĺňa alebo nahrádza celý rad iných dominantných a zastrašujúcich spôsobov správania.

Najmä v prípadoch, keď fyzické násilie bolo od začiatku vedľajším prostriedkom nátlaku a kontroly, aj keď sa násilie skončí, mnohé ženy uvádzajú vysokú mieru strachu a pokračujúce uväznenie. Ilustruje to národný prieskum z Fínska, v ktorom bola významná časť žien zamestnaná a patrila do strednej triedy. Fínsky prieskum zistil najvyššiu úroveň strachu, depresie, nenávisti, viny, nízkeho sebavedomia a ďalších emócií spojených s vystavením opakovanému násiliu v populácii starších žien (vo veku 54 – 64 rokov), ktorých partneri neboli fyzicky násilní v priemere 10 rokov. V týchto vzťahoch bolo fyzické násilie nahradené psychickým týraním a inými formami nátlakovej kontroly. Napriek tomu, že ženy nemuseli byť počas takéhoto dlhého obdobia fyzicky napadnuté, trpia tým, čo fínsky prieskum označil skôr ako psychické týranie zo strany ich partnerov než násilie. Aj ojedinelé psychické útoky podávané v primerane blízkych intervaloch tvoria „sériový útok“ typický pre násilie používané pri nátlakovej kontrole. V inom prieskume forenzná psychologička Dr. Lischick identifikovala podobný profil v populácii mladších žien, ktoré sa dostali do pasce takýchto vzťahov v relatívne krátkom období, a ktoré boli bez fyzického násilia. Fínsky prieskum neidentifikoval špecifické aspekty „psychického týrania“. Ženy v Lischickovej prieskume však za kľúčové označili taktiky izolácie, zastrašovania a kontroly. Závery a návrhy Dr. Lischickovej poskytli jeden z prvých opisov nátlakovej kontroly.

Príkladom prechodu od fyzického násilia k psychickému a toho, že násilie sa neskončí, ak sa skončia fyzické útoky, je nasledujúci prípad. Muž napádal svoju manželku, pretože mal pocit, že spochybňuje jeho autoritu. Raz ju chytil ju za krk, zdvihol ju zo zeme a potom ju pustil. Pri inej príležitosti jej zlomil niekoľko rebier. Po niekoľkých mesiacoch v skupine pre páchateľov násilia jeho násilie prestalo a stal sa vzorom zmeny, pričom vyzýval nových členov skupiny, aby prevzali zodpovednosť za svoje násilie a akceptovali ženskú rovnosť. Stav jeho manželky sa však zhoršoval, bola čoraz depresívnejšia, cítila hnev na svojho manžela a prestala sa stretávať s priateľmi. Všetci sa čudovali, čo sa s ňou deje. Odpoveď sa vyjasnila jedného večera, keď sa jej manžel snažil novému členovi skupiny vysvetliť, ako sa zmenil. Opísal svoju reakciu, keď do mesta prišiel priateľ jeho manželky, ktorého nemal rád. V minulosti by sa rozzúril, žiadal by, aby si jeho žena vybrala medzi nimi dvoma a pravdepodobne by ju fyzicky napadol a zabránil by jej, aby sa s priateľom stretla. Namiesto toho vyjednal kompromis, že s manželkou pôjde aj on a že sa všetci traja stretnú v neďalekej pizzerii. Keď si sadol k stolu, namiesto toho, aby sa poddal narastajúcemu hnevu,  využil svoje “nové” schopnosti. Oznámil, že si vezme auto, odíde z reštaurácie a pôjde domov po diaľnici, “kde by sa mu mohlo niečo stať” a odišiel. Jeho manželka spanikárila, rozlúčila sa s priateľom a vrátila sa domov. Keď sa jej muž objavil, akoby zázrakom nezranený, ubezpečila ho, že už ho nebude takto znevažovať. Tento muž potom druhým mužom opísal podobné “dohody”, ktoré podobným spôsobom vyjednal – napríklad pri starostlivosti o deti, varení a voľnom čase cez víkend. Lekcia, ktorú chcel mužom v skupine odovzdať, bola o tom, ako môže od svojej ženy získať to, čo chce, bez násilia. Stal sa však len oveľa viac manipulatívnejším, zákernejším a desivejším. Pre jeho manželku bol jeho tichý hnev ešte zastrašujúcejší ako jeho fyzické útoky. Lenže teraz bola izolovaná a nemala s kým prebrať svoje pocity, že sa cíti uväznená, kontrolovaná a pod nátlakom.

Hlavné aspekty severského paradoxu sú:

1. Primárna rovnosť: Severské krajiny majú vysokú úroveň rodovej rovnosti, čo zahŕňa prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti.
2. Nahlasovanie násilia: Vyššia úroveň povedomia a otvorenosti môže viesť k zvýšenému počtu hlásení násilia, aj keď možno nie nevyhnutne k vyššej miere výskytu samotného násilia. Ženy sa tu cítia bezpečnejšie a majú väčšiu dôveru v inštitúcie, čo ich môže motivovať k tomu, aby o svojich skúsenostiach hovorili.
3. Sociálna dekompresia: S rastúcou rovnosťou a úzkou spoluprácou medzi pohlaviami môže dochádzať k narušeniu tradičných rodových rolí, čo niektorí muži môžu vnímať ako ohrozenie svojej identity a pozície, čo môže viesť k zvýšenému násiliu.
4. Sociálne a kultúrne normy: V severských krajinách existujú silné kultúrne normy, ktoré vyžadujú, aby násilie voči ženám bolo odsúdené a aby sa prevzala zodpovednosť za zlepšenie situácie. Toto vedie k lepšiemu uznaniu a riešeniu problému. Napriek vysokej úrovni rodovej rovnosti môžu v spoločnosti stále pretrvávať skryté formy sexizmu a patriarchátu, ktoré môžu prispievať k normalizácii určitých typov správania a vytvárať prostredie, v ktorom sa partnerské a sexuálne násilie ľahšie vyskytuje.
5. Právna legislatíva: Zmeny v definíciách sexuálneho násilia a prísnejšie zákony týkajúce sa násilia páchaného na ženách môžu viesť k zvýšeniu počtu hlásených prípadov, aj keď skutočný počet páchaných činov sa nemení. Robustné mechanizmy na ochranu žien a prevenciu násilia prispievajú k tomu, že ženy sú skôr ochotné hľadať pomoc, čo môže viesť k vyššiemu počtu nahlásení, aj keď to nemusí nutne znamenať, že výskyt násilia vzrástol.
6. Zvýšené povedomie: Vďaka intenzívnym mediálnym kampaniam a vzdelávacím programom sa o sexuálnom násilí hovorí oveľa otvorenejšie. Ľudia sú si viac vedomí toho, čo predstavuje sexuálne násilie, a sú ochotnejší identifikovať svoje vlastné skúsenosti ako také.

Severský paradox nie je dôkazom zlyhania opatrení proti násiliu páchanému na ženách. Tento fenomén skôr poukazuje na to, že problém násilia, vrátane sexuálneho, je komplexný a dotýka sa všetkých spoločností, bez ohľadu na ich úroveň rozvoja. Na úplné pochopenie severského paradoxu je potrebný ďalší výskum, ktorý by sa zameriaval na rôzne faktory, ako sú kultúrne rozdiely, sociálne normy, právne systémy a postoje verejnosti.

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailualejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku  www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

1. Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.
2. Mina Piispa. 2002. “Complexity of Patterns of Violence against Women in Heterosexual Partnerships,” Violence Against Women 8, no. 7: 873– 900.
3. Cynthia W. Lischick, 1999. “Coping and Related Characteristics Delineating Battered Women’s Experiences in Self- Defined, Difficult/ Hurtful Dating Relationships: A Multicultural Study” (PhD diss., Rutgers University).