Zastrašovanie zahŕňa celý rad taktík, ktoré dopĺňajú násilie a používajú sa okrem iného na vyvolanie strachu a poníženia. Siahajú od vyhrážok, prenasledovania a ničenia osobného majetku až po formy manipulácie a psychického týrania. Ak násilie oslabuje schopnosť fyzického odporu, zastrašovanie oslabuje psychologickú moc ženy vo vzťahu.

Muži sa pri používaní zastrašovania vo veľkej miere spoliehajú na to, čo hovoria žene jej predchádzajúce skúsenosti, teda čo si myslí, že partner pravdepodobne urobí, je schopný urobiť alebo čo si predstavuje, že by mohol urobiť. Vyhrážky a urážky sú pri nátlakovej kontrole účinné preto, že ženy nemôžu odísť alebo sa im vysmiať bez toho, aby sa vystavili odplate a trestu. Zastrašovanie je účinné aj preto, že ženy sú voči mužskému násiliu zraniteľné v akomkoľvek prostredí.

Zastrašovanie vyvoláva strach, utajenie, podriadenosť, vynútenú lojalitu a hanbu. Páchatelia vyvolávajú tieto účinky predovšetkým tromi spôsobmi:

• slovnými hrozbami vrátane hrozieb ublíženia deťom a osobám, ktoré sú pre ženu dôležité;
• sledovaním a prenasledovaním vyhrážalo zničením vecí, na ktorých im záležalo;
• ponižovaním a popieraním sebaúcty.

Mnohí muži zavádzajú vo vzťahoch „príkazovú ekonomiku”, ktorá kladie podmienky vo forme “buď to urobíš po mojom, alebo inak …“. Komunikuje sa v podobe vyhrážok, nadávok a iných formách zastrašovania (použitie zbrane, predmetov, násilie na domácich zvieratách). Tieto bývajú namierené aj proti všetkým, ktorí prekročili hranice rodiny/vzťahu (rodina, priatelia, susedia, kolegovia), pretože sa napríklad snažili žene pomôcť, poskytnúť jej zdroje a pomoc pri úniku, alebo sa jej zastali a chránili ju pred mužom, privolali políciu a pod. Násilie voči cudzím ľuďom, rodine, priateľom alebo majetku sa často používa ako výstraha na oznámenie toho, čo je muž schopný urobiť, ak on upadne do nemilosti alebo sa žena pokúsi získať pomoc, ako sme napríklad uviedli tu, keď muž kričal a nadával svojej bývalej manželke do telefónu pred svojou súčasnou partnerkou, aby ju vystrašil a ukázal, čoho je schopný.

Hrozby

Pri nátlakovej kontrole majú hrozby za cieľ vyvolať existenčný strach a vynútiť si poslušnosť tým, že prinútia ženu uznať, že je v jej vlastnom záujme splniť partnerove požiadavky. Vyhrážky porušujú právo na fyzickú a psychickú bezpečnosť, autonómiu a pokoj.

Najčastejšími vyhrážkami sú:

• vyhrážanie sa zničením vecí, na ktorých ženám záleží;
• vyhrážanie sa zabitím – niektorí muži to urobia raz, iní to robia často alebo stále;
• vyhrážanie sa odobratím detí;
• vyhrážanie ublížením deťom;
• vyhrážanie sa vyhodením z domu/bytu alebo vymknutím z nich;
• vyhrážanie zavretím do miestnosti alebo v byte/dome;
• vyhrážanie sa priateľom alebo rodine;
• vyhrážanie sa ublížením domácim zvieratám;
• vyhrážanie sa sebevraždou.

Dôveryhodné vyhrážky sú trestným činom. Len málo z nich je však nahlásených polícii a takmer žiadne z nich nevedú k zatknutiu, a to ani vtedy, keď je vyhrážajúci sa partner všeobecne známy ako nebezpečný alebo v minulosti žene ublížil.

Hrozby sú rôznorodé, medzi najdesivejšie však patria tie, ktoré sú bez konkrétneho odkazu alebo sú také dvojzmyselné („Donútila si ma žiarliť“), že ženy majú pocit, že sa uskutočnia bez ohľadu na to, čo urobia.

Vo verejnom prostredí ako je nemocnica, policajná stanica alebo pracovisko ženy, kde existuje riziko, že ich otvorene agresívne správanie odhalí násilie voči nej, sa páchatelia často spoliehajú na neviditeľné hrozby, aby jej pripomenuli svoju kontrolu, dávajúc jej znamenia nesúhlasu, ktoré vidí a rozumie im len ona, ako je zdvihnuté obočie, zaťatá päsť alebo dlho uprený pohľad.

Ako je zrejmé, zastrašovanie môže vytvoriť režim kontroly aj vtedy, keď žena nebola fyzicky napadnutá. Jedna žena opísala mužovo násilie nasledovne: „Raz, keď sa nahneval, že som si kúpila šaty, jednoducho sa otočil a päsťou prerazil predné sklo auta. Jediné, čo som si dokázala pomyslieť, bolo: „Som rada, že to nie som ja“. Pri druhom incidente prerazil dieru v stene blízko jej hlavy.

Vyhrážky majú bezprostredný vplyv na nezávislosť a slobodné konanie ženy bez ohľadu na to, či sa uskutočnia alebo nie. Hrôza, ktorú si predstavujeme, môže byť horšia ako samotný čin. Pri nátlakovej kontrole teda môže mať predstava fyzického ublíženia zasadená do mysle ženy, ničivejšie účinky ako skutočné násilie.

Aktívne a pasívne hrozby

Vyhrážky, ktoré zahŕňajú mlčanie, fyzické alebo emocionálne stiahnutie alebo iné pasívno-agresívne prostriedky, môžu byť rovnako ničivé, ako iné taktiky nátlakovej kontroly. Ženy nám hovoria o svojich bohatých skúsenostiach s tým, že muži zmiznú bez oznámenia na niekoľko dní, nechávajú ženu bez prístupu k účtu v banke, prestanú užívať antidepresíva, prestanú sa s nimi rozprávať – v jednom prípade na dva roky, prestanú liečiť svoju závislosť na alkohole, „zabudnú“ vyzdvihnúť alebo nakŕmiť deti alebo sa vyhrážajú samovraždou. Účelom je buď prinútiť ženu, aby poslúchla alebo ju potrestať, ak nesplní jeho želania. Kontrolóri používajú mnohé hrozby, ktoré sa považujú za typické pre mužov, napríklad príliš rýchlu jazdu alebo rozbíjanie vecí.

Anonymné hrozby a GaslightinG

Ďalšia kategória hrozieb, ktorú ilustrujú starostlivo usporiadané skrinky v kuchyni vo filme Noci s nepriateľom, v ktorom hrala Julia Roberts, zahŕňa anonymné činy, pri ktorých nie je pochýb o ich autorovi pochýb.

Aby muži zastrašili svoje partnerky, nechávajú anonymné vyhrážky na záznamníkoch, odstraňujú z domu kusy oblečenia alebo iné spomienkové predmety, prestrihávajú telefónne káble alebo káble k wi-fi, prepichujú pneumatiky na ženinom aute alebo z neho odstraňujú dôležité súčiastky, kradnú im poštu alebo zanechávajú “nenápadné” stopy toho, že vstúpili do domu alebo bytu, z ktorého sú na základe súdneho rozhodnutia vykázaní.

Vo filme “Gaslighthing” z roku 1944 vytvoril muž rôzne vizuálne a zvukové ilúzie, aby presvedčil svoju manželku, ktorú hrala Ingrid Bergmanová, že je šialená a že nemôže dôverovať vlastným zmyslom. Gaslighting je vlastne deformácia reality. Je to manipulácia, v rámci ktorej je spochybňované vnímanie reality človeka a sú prekrúcané fakty, čím vytvára jeho pocit neistoty a zmätenia.

Pri taktikách gaslightingu muži napríklad kradnú veci ženám z kabelky, ktoré sa po zúfalom hľadaní náhle záhadne objavia, zapnú plyn na sporáku po tom, čo sa žena presvedčila, že je vypnutý, alebo jej v noci preparkujú auto na iné miesto. Taktiež môžu dať žene v noci počas spánku ruku na ústa, aby nemohla dýchať, a potom, čo sa zobudí a lapá po dychu, predstierajú, že spia Niektoré ženy sa potom boja zaspať. V jednom prípade muž odniesol z bytu drahý fotoaparát svojej manželky, obvinil ju, že stratila jeho darček, a keď prišla krádež vyšetrovať polícia, tajne ho do bytu vrátil.

Obrovské množstvo žien sa stretáva s tým, že ich partneri alebo bývalí partneri sa snažia presvedčiť rodinu, priateľov a deti, že žena je blázon. Taktiež sa ženám často vyhrážajú, že ich dajú zavrieť na psychiatriu a niektorí to aj skutočne urobia.

Páchatelia tiež majú aféry, pri ktorých sa uistia, že o nich žena vie, alebo tiež nechávajú v počítači otvorené pornografické stránky, ktoré navštevujú. V jednom prípade manžel umiestnil na internet pornografické zábery, na ktorých má sex s inou ženou, a postaral sa o to, aby to jeho manželka uvidela. Keď ho s tým konfrontovala, povedal jej: „Vyháňaš ma svojimi šialenými obvineniami.“ Zámerom takéhoto správania je pripomenúť žene, aká nebezpečná môže byť konfrontácia s ním a ako veľmi závisí jej blaho od toho, či prijme jeho verziu udalostí, bez ohľadu na to, aká je absurdná alebo smiešna.

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.