Keď ženy počúvajú jedna druhú a hovoria o svojich podobných skúsenostiach s násilím, ponižovaním, kontrolou a nátlakom, vyzerá to, akoby ich partneri postupovali podľa spoločného scenára. Hovoria si, že muži používajú také podobné techniky a taktiky, že všetci museli chodiť do rovnakej školy, kde sa ich naučili. Napriek tomu, žiadny prípad nátlakovej kontroly nie je rovnaký. Ako sme uviedli tu, nátlaková kontrola má experimentálny charakter a vyvíja sa v procese pokusov a omylov na základe toho, ako žena reaguje.

Zdá sa, že milióny mužov, ktorí sa zmocňujú kapacít a zdrojov svojich partneriek, postupujú podľa rovnakého scenára. Aj keď sa len málo z týchto mužov stretáva tvárou v tvár alebo komunikuje cez internet – mnohí z nich to, samozrejme, robia – majú viac spoločných cieľov a prostriedkov ako mnohé kriminálne podniky.

V centre nátlakovej kontroly je celý rad taktík, ktoré priamo zavádzajú podriadenosť žien voči partnerovi. Tieto taktiky ovplyvňujú dominanciu predovšetkým tromi spôsobmi:

• využívaním partnerkiných schopností, práce, zručností, peňazí, sexuality a iných zdrojov na osobný zisk a uspokojenie;
• zbavovaním ju prostriedkov potrebných na autonómiu alebo únik;
• regulovaním jej správania tak, aby zodpovedalo stereotypným rodovým rolám.

Zvolené taktiky bývajú priestorovo rozptýlené a vysoko individualizované, ako sme uviedli napríklad tu. Nátlaková kontrola je trestný čin „šitý na mieru“, ktorého prvky sú v každom prípade jedinečne nakonfigurované. Kontrola partnerkinho pracovného dňa môže zahŕňať sledovanie pohybu vozidla v premávke, nabúranie sa do jej pracovného počítača, kontrolu časového záznamu, prenasledovanie počas prestávok v práci, “audit” nákupného zoznamu potravín, kontrolu počtu tabletiek v skrinke alebo zabezpečenie farebného označenia oblečenia v šatníku. Niektoré taktiky používané na izoláciu, zastrašovanie a kontrolu žien sú rafinované a účinné, pretože hrozbu, ktorú predstavujú, si uvedomuje len žena. Najbežnejšie taktiky ako napríklad odoberanie peňazí ženám, explicitné regulovanie ich času, obliekania, mobility alebo práva na slobodnú komunikáciu, si však môže všimnúť aj okolie. Častokrát býva problém definovať, kde sa končia prejavy nerovnosti a kde sa začína „zločin“. Napríklad, kedy sa z presvedčenia, že „miesto ženy je doma“, stáva izolácia?

Taktiky siahajú od každodenného teroru po taktiku náhleho zničenia alebo nevysvetliteľného zmiznutia známych predmetov, ktoré majú pre ženu osobitný význam. Stalo sa tak napríklad v prípade, keď muž zničil posledné spojenie ženy s jej bratom, ktorý sa utopil, tým, že zničil jeho bejzbalovú čiapku, ktorá sestre po ňom zostala.

Základné taktiky nátlakovej kontroly sú:

• násilie
• zastrašovanie
• izolácia

Všetky štyri taktiky jednotlivo opíšeme v nasledujúcich blogoch. Taktiky, ktoré muži používajú, sú však také rozmanité a je ich tak veľa, že je problém ich všetky opísať a kategorizovať. Napriek tomu ich v nasledujúcich blogoch opíšeme a usporiadame tak, aby čo najviac vytvorili ucelený obraz nátlakovej kontroly.

Základné taktiky sa riadia rodovými normami vo vzťahoch, ako napríklad prenechanie dôležitých finančných rozhodnutí mužovi alebo odchod ženy z práce, aby sa „vytvorila domácnosť“. Iné taktiky sa zameriavajú na znehodnotenie činností, ktoré sú prisudzované ženám na základe sociálnych očakávaní, ako napríklad varenie, upratovanie a starostlivosť o deti. Keď muži monitorujú každý výdavok partnerky, privlastňujú si jej kreditnú kartu alebo vyžadujú podrobný jedálny lístok, rozširujú tak svoje výsady, o ktorých si myslia, že im prináležia, pretože sú muži. Pri tomto správaní je zároveň ťažké určiť, kde sa začína riziko a ohrozenie bezpečia ženy a detí.

Ženy sa v rámci taktík nátlakovej kontroly stretávajú so snahou mužov monopolizovať vnímanie,  s monitorovaním ich správania, času, kontaktov, vyčerpávaním, vynucovaním triviálnych požiadaviek, snahou o zlomenie ich vôle a s rôznymi pokusmi o “prevýchovu”. Ako je z našich blogov zrejmé, kontrolu nad ženou je možné dosiahnuť bez fyzického násilia.

Ak muži na nejaký čas znížia mieru násilia alebo ho vynechajú, pri nátlakovej kontrole ide takmer vždy o prostriedok manipulácie ženy s cieľom obnoviť status quo pred ďalším násilím, získať sex, peniaze alebo iné služby alebo si vynútiť ústupok, aby žena uznala, že „sa naozaj nič zlé nestalo“, „o nič nešlo“ alebo uznala mužovo tvrdenie „donútila si ma to urobiť“. Toto obdobie oddychu od násilia je však pre ženy plné napätia a v podstate rovnaké ako „zlé obdobie“, pretože čakajú, kedy sa opäť niečo stane. Vnášanie vysokej miery strachu do bežného kolobehu každodenného života žien a ich detí patrí medzi najcharakteristickejšie črty nátlakovej kontroly.

Niektorí muži pod svojím pokojným povrchom kypia hnevom alebo sa vzrušujú násilím, aby utíšili svoj strach z toho, že ich opustia ženy, ktoré bijú. Iní dostávajú z násilia vzrušenie, ktoré sa snažia opätovne získať ďalším násilím, podobne ako narkomani hľadajú zámienky, aby sa sfetovali. Keď sa niektorí muži začnú spoliehať na násilie, jeho neprítomnosť u nich môže vyvolať rovnaké somatické reakcie, aké sa objavujú u žien zažívajúcich násilie, vrátane depresie, zneužívania návykových látok a samovražedných myšlienok. Ak žena napokon takýto vzťah ukončí, mnohí muži sami seba presvedčia, že ich bývalá partnerka je zdrojom ich utrpenia, sú ňou posadnutí, zbavujú sami seba základných potrieb, ako je jedlo alebo spánok, a môžu ju prenasledovať alebo zabiť.

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.