Použitie násilných prostriedkov je presne kalibrované na každú ženu jednotlivo a vyžaduje si priebežné úpravy dávkovania, cieľa alebo typu, v závislosti od toho, ako ženy reagujú. Vytváranie strachu, izolácie, poslušnosti alebo podriadenia prostredníctvom nenásilných prostriedkov je ešte komplikovanejšie a vyžaduje si citlivosť na osobné a situačné nuansy, pre ktoré neexistuje hotová šablóna. V dôsledku toho je nátlaková kontrola oveľa jedinečnejšia ako útok a vyvíja sa prostredníctvom komplikovaného procesu pokusov a omylov. Násilné prejavy sú si často podobné bez ohľadu na okolnosti. Ale v žiadnych dvoch prípadoch nátlakovej kontroly nie je kombinácia násilia, zastrašovania, izolácie a kontroly rovnaká.
Technológia útlaku žien v osobnom živote sa v priebehu času preorganizovávala, aby reagovala na meniace sa príležitosti a výzvy, ktoré prinieslo postupné oslobodzovanie žien. Kontrolné zručnosti sa zdokonaľujú pomaly, prispôsobujú jedinečným okolnostiam v miliónoch vzťahov, často v priebehu mesiacov alebo rokov. Ak pravidlá vyvolávajú dôsledky, ktoré páchateľ interpretuje ako pozitívne, posilňujú sa alebo sa rozširujú. Ak nie, môžu sa muži vrátiť k priamejším formám zastrašovania a násilia alebo môžu inovovať a zaviesť nové formy dohľadu, ako je napríklad pravidlo zdvihnutia telefónu do tretieho zazvonenia. Môžu zaviesť podrobnejšie pravidlá alebo zamedziť prístup žien ku komunikačným alebo dopravným prostriedkom, ktoré ženy používajú na obchádzanie pôvodného nariadenia.
Experimentálny charakter nátlakovej kontroly vyvracia dojem, že násilie a zneužívanie je úplne sformované už pri svojom vzniku. Ženám sa režim pravidiel a obmedzení často zdá byť pevný a nemenný. Odpor žien a „zlyhanie pravidiel“ núti páchateľov neustále opúšťať alebo upravovať svoje taktiky a vymýšľať nové kontrolné mechanizmy. Aj keď kontrola zohľadňuje tento odpor, je nepredvídateľné, kde, kedy a ako intenzívne sa vyskytuje. To podnecuje kontrolórov k tomu, aby sa snažili predvídať nepredvídané udalosti tým, že pravidlá, dohľad a tresty spresňujú. Príkladom toho, kam až môže zájsť presnosť pravidiel je situácia, keď muž napadol ženu, ktorá mu uvarila večeru, pretože špagety, “nezodpovedali jeho štandardom” alebo keď muž zakázal žene používať určité slová, ktoré jej spísal do zoznamu.
Kontrolóri tiež môžu zvoliť opačný postup a vydávať komplexné príkazy typu „nebudeš spôsobovať moju žiarlivosť“. Ak sa však pravidlá stávajú príliš všeobecnými, vzniká opačný problém. Pri aplikácii na rozmanité situácie reálneho života sa všeobecné pravidlá dajú vykladať rôzne, čím sa spúšťa otvorený proces vyjednávania, prispôsobovania a modifikácie. Pravidlo „nezapríčiníš, aby som žiarlil“ je neustále predkladané na diskusiu a reformu. Samotná existencia debaty tak posilňuje zmysel ženského konania, ktorý sa muž snaží potlačiť.
Ďalším problémom pravidiel ako nástroja riadenia je, že ich objekt – žena, kontroluje väčšinu informácií, na základe ktorých sa ukladajú sankcie. Ženy majú zjavný vlastný záujem na porušení partnerových prísnych pravidiel, majú na to množstvo príležitostí a môžu utajiť kritické informácie tým, že klamú alebo zatajujú podrobnosti. Výsledkom je, že policajná kontrola vzťahov alebo domáceho správania sa začína podobať policajnej kontrole v komunite, ktorá zachytáva len nepatrný zlomok priestupkov. Kontrolóri môžu na “nedodržanie zmluvy” reagovať neohlásenými kontrolami na mieste – čo pripomína napríklad postup obchodnej inšpekcie. Ako v prípade muža, ktorý opakovane volal svojej partnerke do práce, aby sa uistil, že zostáva pri stole a neflirtuje s inými mužmi. Iný muž vyliezol na strom, z ktorého videl svoj dom, aby sa uistil, že jeho partnerka neporušuje jeho pravidlo nechodiť von. “Detektívna práca” mužov môže zahŕňať čítanie pošty, vypočúvanie priateľov alebo odpočúvanie hovorov. Alebo sa kontrolór môže jednoducho domnievať, že došlo k porušeniu, a vytvárať si zložité sexuálne fantázie, v ktorých sa jeho partnerka zapletie s inými mužmi a potom ju vypočúva a obťažuje, “kým sa neprizná”.
Keď sa pozrieme na komplikované operácie kontrolórov, ktorí chcú zabezpečiť 100 % účinnosť svojich pravidiel a nariadení, vidíme hlboké trhliny v ich systéme regulácie, ktoré ohrozujú ich účinnosť. Náhodné kontroly narúšajú deň páchateľa aj ženy, zatiaľ čo zvýšený dohľad obnovuje neefektívnosť, ktorú mala regulácia prekonať. Napokon sa pravidlá sa môžu stať takými zložitými, že prinášajú skôr ľahostajnosť ženy, než jej poslušnosť alebo spôsobujú, že žena sa tak obáva “chýb” a toho, že jej v dôsledku toho ublížia, že zamrzne, vymýšľa si rôzne fiktívne porušenia pravidiel, aby to mala čím skôr za sebou, alebo udrie s fatálnymi následkami – ukončením vzťahu.
Príkladom toho, ako sa vo vzťahu môžu vyvíjať pravidlá od všeobecných ku absurdne konkrétnym je prípad, keď na začiatku vzťahu zostávala žena cez deň doma, ako to žiadal jej manžel. On však svoje požiadavky na izoláciu neustále dopĺňal podrobnými príkazmi, ako má tráviť deň, zavádzal výkonnostné normy, spôsob ako má nakupovať, udržiavať domácnosť a spoločný majetok (bez cudzej pomoci), udržiavať spoločenské vystupovanie a riadiť život svojich dospelých detí. Manželku popri tom často kontroloval náhodnými telefonátmi, keď bol v práci, pričom musela telefón ihneď dvihnúť. Keďže pre ňu bolo nemožné do detailu splniť tieto požiadavky, prispôsobila si ich podľa seba. Manžel, neschopný rozpoznať, že jeho narastajúce nezmyselné požiadavky podkopávajú jeho kontrolu nad manželkiným správaním, každý večer prezeral e-maily a telefonické správy, odpovedal na neprijaté hovory na záznamníku a správy určené žene každému, koho hlas, adresu alebo číslo nepoznal, prezeral záznamy v histórii prehliadača a pátral po vymazaných správach, aby sa uistil, že “pokryl terén”. Tak bola jeho emocionálna a časová úspora, ktorú zachraňoval počas dňa vďaka pravidlu telefonovania, zničená režimom, ktorý ho každý večer po všetkých stránkach totálne vyčerpával. Jeho žena vo svojom denníku, ktorý si tajne písala, uviedla poznámku, že sa „zbláznil“. To, čo sa javí ako stabilný režim každodenného podriadenia, sa vyvíja prostredníctvom zložitej kombinácie experimentovania a odhodlania, ktoré sa nakoniec vždy zvrháva na chaos.
Experimentálna povaha robí z nátlakovej kontroly veľmi náročnú prácu. Ekonómovia by povedali, že v prípade nátlakovej kontroly a jej pravidiel sú náklady spojené s podnikaním absolútne neúmerné času a energii, ktorú do nej muži vkladajú.
Aby muži dosiahli svoje ciele, musia sa prispôsobiť jedinečným výzvam, ktoré prináša ovládanie konkrétnej ženy. Tam, kde sú taktiky nátlaku v našej kultúre relatívne podobné, si kontrolné taktiky, ako je kyberstalking, stanovenie pravidiel pre domáce práce alebo regulácia obliekania kupovaním ženského oblečenia, vyžadujú veľmi dobre premyslený a zorganizovaný spôsob kontroly v oblastiach, v ktorých sú muži zriedkakedy odborníkmi. Zákernejšie prostriedky útlaku, ako napríklad pravidlá pri obliekaní, dĺžke vlasov, varení, starostlivosti o deti a pod., sú také ničivé, pretože sú vytvorené originálne a špecificky pre konkrétnu ženu a kontext jej života tak, aby zachytávali jej jedinečné tvorivé schopnosti. Ak by sa tie isté prostriedky kontroly preniesli do iného vzťahu a do iného kontextu, tie isté prostriedky by vyvolali skôr pohŕdavý smiech než hrôzu.
Zhrnuté, vytvorenie, zavedenie a presadenie taktík kontroly voči konkrétnej žene si vyžaduje veľa času a má neisté výsledky, okrem jediného a to, že sa vždy zvrhne na chaos.
* * *
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.
Zdroj:
Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.
