Z pohľadu páchateľa je problém v tom, že vrodená sloboda žien spôsobuje, že skúsenosť s ich ovládaním je úplne odlišná od ovládania rýchlosti auta alebo používania diaľkového ovládača. Muži absurdne zamieňajú kontrolu ľudí, od ktorých závisí aj pocit ich hodnoty, s kontrolou vecí.
Na ilustráciu môžeme použiť celkom bežnú situáciu, keď ženy žiadajú od mužov, aby prispeli svojou prácou v domácnosti, pri výchove deti a pod. Keď muži odmietnu, ženy si nájdu iný spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Ale možnosť, že by si mohla vystačiť sama, je pre mužov hrozivá, pretože naznačuje, že má vôľu a možnosť voľby, že sa pohybujú a komunikujú v poli, v ktorom ona požiada a on odpovie, čím sa končí jednostranná povaha autority, ktorú on postavil do centra svojej mužnosti. Muž zasahuje proti čomukoľvek zo strany ženy, čo by mohlo čo i len trochu pripomínať nezávislosť ženy, ako aj rovnocennú komunikáciu a vyjednávanie.
Konkrétne výhody, ktoré muži získavajú vďaka kontrole, o ktorým sme písali tu, sú jej racionálnym základom. Je tu však zarážajúca skutočnosť, že inštrumentálny rozmer – účelovosť nátlakovej kontroly je často podriadená protichodnej dynamike, keď sa muži o kontrolu usilujú prostredníctvom iracionálnych, svojvoľných a nesplniteľných požiadaviek, ktoré jej dávajú charakter terorizmu a neprinášajú žiadnu inú bezprostrednú výhodu než samotný pocit dominancie. Táto iracionálnu povaha taktík kontroly ilustruje to, čo možno nazvať „kontrolou pre vlastnú potrebu“ a odráža širšiu realitu, že neexistuje žiadny racionálny základ pre mužskú dominanciu.
Vo svete, v ktorom väčšina z nás žije, neexistuje žiadny dôveryhodný základ pre prideľovanie zdrojov a/alebo autority na základe predpokladaných rozdielov medzi pohlaviami, čo sa týka inteligencie, moci, racionality, múdrosti, technického know-how, pokojnosti v strese, sexuálnej všestrannosti, odolnosti voči bolesti, schopnosti riešiť problémy a ďalších vlastností, ktoré sa kedysi považovali za hlavné črty mužskosti. Ženy dnes zastávajú spoločenské postavenie, v ktorom si ich úspech vyžaduje, aby žili tak, akoby ich nároky boli rovnaké ako nároky mužov.
Muži, ktorí napriek tomu trvajú na tom, aby sa odlišovali prostredníctvom týchto stereotypov, však spravidla nemajú inú možnosť, ako ich nastoliť vo svojom osobnom živote tým, že priamo znehodnocujú a obmedzujú rozvoj žien. Ak chcú muži v liberálnych trhových spoločnostiach svet, v ktorom má dominancia mužov nad ženami v osobnom živote zmysel, musia si ho umelo vytvoriť.
Pod povrchom nátlakovej kontroly sa skrýva stotožnenie mužov s predpokladom, že „univerzálna mužskosť“ je legitímnym štandardom toho, čo je vo vzťahoch racionálne, rozumné a správne, a že ženskosť predstavuje to, čo je iracionálne, emocionálne a nemorálne. Títo muži si myslia, že majú právo neustále hodnotiť, čo si ich partnerky myslia a cítia, ako sa správajú a ako využívajú svoj osobný čas a zdroje. Tým, že kontrolóri stavajú do kontrastu svoj vlastný sklon k rozumným a racionálnym argumentom s „bláznivými“ názormi a správaním svojich partneriek, budujú si zo sarkazmu, pohŕdania a urážok prepracovanú pseudo-logiku, ktorú potom prenášajú do posudzovania každodenného správania žien.
Mnoho mužov sa stáva sadistickými, ak sa ich partnerky stanú zraniteľnými – napríklad v dôsledku zranenia, choroby, tehotenstva alebo nejakého nešťastia. V jednom prípade, keď žena, ktorá bola finančnou manažérkou, stratila peňaženku, jej nezamestnaný manžel, trval na tom, aby sa v noci a pešo vrátila do ulíc mesta, zopakovala si cestu z práce a nevrátila sa domov, kým ju nenájde. Keď spadla do diery v podlahe na stavbe domu, ktorý ju prinútil financovať, obvinil ju, že je hlúpa a neschopná. Iný muž bil ženu za to, že počas choroby pribrala. Aby muži ukázali svoju zručnosť v argumentácii, podrobujú svoje partnerky nekonečným monológom a „lekciám“, pričom ich často nenechajú spať alebo ich nútia stáť celú noc. Extrémnym príkladom je muž, ktorý vysvetľoval rakovinu ženy, ktorú jej diagnostikovali, ako jej “zámernú stratégiu”, aby na seba upútala pozornosť a odvrátila ju od neho. Až sem môže siahať egocentrickosť a iracionalita mužov a ich presvedčenie, že majú právo byť stredom vesmíru ženy a že ženy im v tom nesmú nijako brániť, aj keby im v ceste stála jej vážna choroba.
Muži často vstupujú do života ženy ako jej ochrancovia alebo záchrancovia, niekedy od iných násilníckych mužov alebo problémových rodín. Svoju potrebu čistoty premietajú do svojich partneriek. „Nová“ žena je často dávaná do kontrastu s bývalou partnerkou – “zlou mrchou”, ktorú opustili. Ženy s tým majú skúsenosť v podobe toho, keď ich partner pred nimi kričí a nadáva svojej bývalej partnerke do telefónu a potom ubezpečuje svoju novú ženu, že na ňu by nikdy takto nekričal, pretože je iná. Spočiatku môže žena pocítiť úľavu, ale po čase sa – kratšom alebo dlhšom, zažíva presne to isté, čo bývalá partnerka. Keď mužova ochranárska fantázia a fáza oslabne, zavádza spôsoby jej nápravy. Idealizáciu novej ženy nahrádza poznanie, že „všetky mrchy sú rovnaké“.
Svet je podľa nich zlé miesto, ktoré ohrozuje čistotu a počestnosť ženy a tak zabarikádujú seba a svoju rodinu pred vonkajším svetom, niekedy doslova, a neustále testujú morálnu čistotu a vernosť svojich partneriek proti znečisťujúcim účinkom vonkajších „zlých vplyvov“. Každé zranenie, zlyhanie alebo sklamanie pripisujú zlej povahe svojej partnerky, ktorá je následne potrestaná za to, že je zlá, pošpinená alebo škodlivá. Cenzurujú, ktoré knihy môže žena čítať, určujú, s kým sa môže stýkať, kam môže ísť – to všetky by mohlo ohroziť jej čistotu. Ak z ich subjektívneho pohľadu žena poruší ním stanovené pravidlá izolácie od ohrozujúceho sveta, zavádzajú očistné rituály trestania, niekedy doslova a žien sa pýtajú „Prečo si urobila to, čo som ti zakázal?“.
Keď po ukončení vzťahu ženy pochopia, že muži ich už nemôžu kontrolovať, prakticky všetky priznávajú, že to, ako ich bývalí partneri prezentovali seba ako vždy racionálnych, rozumných a správne konajúcich, bolo pokrytecké moralizovanie a niekdajšie pravidlá, ktorými sa museli riadiť, považujú za svojvoľné, absurdné alebo smiešne.
* * *
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.
Zdroj:
Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.
