Izolácia sa vyvíja prostredníctvom hry na mačku a myš,

v ktorej sa obete snažia vytvoriť a páchatelia nájsť a zničiť bezpečné zóny,

kde je možné zachovať a uplatňovať autonómiu. Bezpečné zóny môžu byť miesta,

vzťahy, predmety, piesne, čokoľvek, čomu obeť pripisuje osobitný a tajný význam,

kde môže bezpečne zahniezdiť časť seba, keď je v obkľúčení.

Evan Stark

Násilie prostredníctvom nátlakovej kontroly sa zameriava na ženy bez ohľadu na ich právny status – manželky, rozvedenej alebo slobodnej. Prípady mnohých žien dokazujú, že obdobie fyzického odlúčenia znamená zmenu taktiky, resp. rozšírenie arzenálu taktík násilných mužov o teroristické formy zastrašovania a kontroly, ako napr. prenasledovanie, nečakané vyzdvihnutie v škole, sledovanie, vniknutie do domu, kyberstalking atď.

Mnoho ľudí verí tomu, že fyzické odlúčenie znamená koniec násilia a zneužívania. Neuvedomujú si však, do akej miery prekračujú taktiky kontroly všetky hranice, ktoré ženy postaví a ako invazívne prenikajú do každej oblasti jej života. Ak ženy váhajú s ukončením násilného vzťahu, keď ich k tomu nabádajú príbuzní alebo polícia, je to preto, že si uvedomujú riziká odlúčenia a dostupnosť technológií na prenasledovanie, monitorovanie a obťažovanie, ktoré ich môžu ešte viac ohroziť.

Druhou dimenziou nátlakovej kontroly – okrem rozšírenia v priestore, je jej intenzita. Keďže regulácia zo strany muža je rozptýlená na miesta, kde sa ženy bežne cítia bezpečne a nezávisle – napríklad na pracovisku, pri rodinných stretnutiach alebo vo fitness centre, robia čoraz zúfalejšie pokusy o uniknutie kontrole. Vytvárajú si zóny bezpečia, teda chvíle pre seba, aby mohli uvažovať o svojej situácii, zvažovať svoje možnosti, naplánovať odpor, získať momentálny pocit kontroly alebo sebaúcty, zachovať si pocit seba samých.

V týchto bezpečných zónach môžu ženy získať podporu alebo zdroje na útek, vytvárať vzťahy, ktoré páchateľ nemôže kontrolovať – s priateľmi, členmi rodiny, spolupracovníkmi, poskytovateľmi služieb alebo susedmi. Ženy si tiež vytvárajú vnútorné útočiská – v podobe denníka alebo predmetov, ktoré majú osobitný význam len pre ne – fotografia, predmet, šaty, ktoré im pripomínajú bezpečnejšie miesto alebo šťastnejšie obdobie života. Tiež si vytvárajú bezpečné miesto vo svojej mysli, o čom muž nevie a nemá na to dosah – napríklad bdejú, keď si partner myslí, že spia. Bezpečné zóny môžu zahŕňať doslovný časový odstup od páchateľa alebo miesto vo vedomí, kam sa žena utiahne počas útoku alebo ponižujúceho rituálu, aby sa odpútala od toho, čo robí alebo čo jej robia iní ľudia, a upne sa na nejaký bod, na vzor tapety, spomienku na iné časy alebo na niečo zo svojho života, čo je ďaleko od prítomnosti. Zóny bezpečia sú miestami, v ktorých si ženy uchovávajú svoju dôstojnosť a posilňujú svoju odvahu oslobodiť sa.

Keďže bezpečnostné zóny ponúkajú ženám alternatívu k podriadenosti mužom, málokedy zostanú bez  jeho odozvy. Vzniká tak stav, keď si ženy vytvárajú momenty autonómie a páchatelia ich „vyhľadávajú a ničia“, čo Evan Stark opísal ako “hru na mačku na myš”. Muži sú schopní spáliť ženám diplomy a potvrdenia o vzdelaní, knihy, fotografie ich rodičov alebo predmety, ktoré im pripomínajú šťastné chvíle v minulosti.

V reakcii na snahu žien o vytváranie útočísk – vonkajších alebo vnútorných, kontrolóri vymýšľajú taktiky, ako do týchto zón preniknúť, a pomocou mikroregulácie potláčajú posledné zvyšky voľného času alebo slobodného priestoru žien. Bežne prehľadávajú partnerkine skrine, zásuvky, poštu, elektronickú poštu, obľúbené webové stránky, denníky, účty za telefón, peňaženky alebo šekové knižky; pripájajú sledovacie zariadenia na ich autá a mobilné telefóny; a pripevňujú sledovacie kamery na domáce spotrebiče alebo používajú kamery na počítačoch žien bez ich vedomia. Keď mužov pri tom prichytíte, vysvetľujú toto svoje konanie absurdnými motívmi, ako napríklad, že sa snažili chrániť bezpečie ženy alebo že chceli odhaliť ich lži a tajomstvá. Výsledkom je absolútna strata pocitu súkromia a bezpečia žien.

Ako príklad môžeme uviesť prípad, v ktorom bol partnerom ženy muž, ktorý bol policajt. Sám sledoval a nechal aj druhých ľudí sledovať, s kým sa žena stretla alebo rozprávala v nákupnom centre, kontroloval, čo si kúpila, roztrhal jej blúzku a priesvitnú podprsenku, pretože boli príliš „sexy“. Po príchode domov kontroloval všetky telefónne odkazy na záznamníku a potom zavolal na každé číslo, ktoré nepoznal, pričom každého, kto dvihol telefón, urážal.

Kontrolné taktiky mužov sú také rozsiahle a invazívne, že mnohé ženy dospejú k záveru, že ich partner je všadeprítomný, čo je následne hlavným zdrojom ich depresií, úzkosti a stresu. Rozšírenie nátlakovej kontroly do všetkých oblastí života ženy a používanie taktík na prenikanie do každodenného života znamená, že typickým stavom žien je byť slobodná a podriadená zároveň. Podriaďovanie žien je v týchto prípadoch dynamickejšie a vyvíja sa tak, aby zodpovedalo pokusom žien vytvoriť si bezpečnostné zóny a aby dôsledne reagovalo na každý takýto jej pokus.

Akékoľvek rozhodnutie ženy – vrátiť sa do školy, zamestnať sa, vyhľadať právnu pomoc, začať si písať denník, kúpiť si novú podprsenku, dokonca aj uvariť niečo nové, vnímajú a vyhodnocujú kontrolujúci muži ako prejav nezávislosti, nelojálnosti a odporu, a tak sa snažia tieto prejavy slobody eliminovať.

Extrémnym príkladom takejto situácie je prípad ženy, ktorá sa po mnohých rokoch násilia a zneužívania obrátila na právnika poskytujúceho právne služby, aby začala rozvodové konanie. Na druhý deň, keď sa právnik – nie práve najrozumnejšie, rozhodol zatelefonovať žene domov, jej manžel tajne počúval na druhej linke na poschodí. V tú noc ju konfrontoval s tým, že sa ho pokúša opustiť a vážne ju zbil. Povedal jej, že vie, čo má v úmysle, pretože jej “dokáže čítať myšlienky”, čomu uverila, pretože si nevedela predstaviť iný spôsob, ako by mohol odhaliť jej plán. Keď to povedala svojmu bratovi, ktorý s nimi žil v dome, ten jej povedal, ako to manžel urobil a že počúva jej telefonáty. Manžel tejto ženy potom jej brata zabil.

Vyššie opísaná invázia do života ženy a zúženie jej psychického sociálneho priestoru môže paralyzovať jej nezávislý úsudok alebo myslenie. Jedna žena, ktorá vyštudovala ekonómiu na Yaleovej univerzite, to opisovala tak, že dočasne stratila schopnosť určiť čas alebo robiť jednoduché súčty.

Strach žien, že ich “ukradnuté chvíle slobody” budú odhalené, napadnuté a vyvolajú odvetu, môže byť taký intenzívny, že vopred cenzurujú „nebezpečné myšlienky“, ktoré by mohli viesť k ich nezávislému konaniu a následnému ublíženiu.

Ženy sa však svojich zón bezpečia len tak ľahko nevzdajú. Muži útočia na nezávislosť žien “na vlastné nebezpečenstvo”. Ženy veľmi často po uzavretí bezpečnej zóny veľmi často urobia zásadné rozhodnutia o svojej budúcnosti vrátane rozhodnutia ukončiť násilný vzťah, teda presný opak toho, čo chcel muž kontrolou a nátlakom dosiahnuť.

* * *

Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.

Zdroj:

Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.