Ešte pred tým, ako bližšie opíšeme nátlakovú kontrolu, je dôležité poznať jej historické a sociálne pozadie, teda to, odkiaľ prichádza a aký účel plní v živote mužov, ktorí ju používajú a presadzujú v životoch žien a ich detí, ako aj to, prečo útlak prostredníctvom nej zažívajú na svete milióny žien.
Problém násilia sprevádza ženy počas dlhej histórie. Súčasne s tým prichádzali v novodobej histórii aj rôzne vysvetlenia tohto problému. Existovala “teória masochizmu”, ktorá násilie vysvetľovala tým, že ženy po ňom podvedome túžia a obviňovala ich za násilie, ktoré zažívali. Iné teórie, ako tie v 70. rokoch 20. storočia vysvetľovali prostredníctvom psychiatrickej obce násilie tak, že ženy si za týranie môžu samy, pretože sú „prehnane emocionálne“ s „oslabenými väzbami na realitu“, príliš „mužné“, „frigidné“ alebo sa „neprimerané sexuálne prejavujú“. Neskôr boli všetky tieto teórie široko zdiskreditované. Neskoršie práce psychológov a sociálnych pracovníkov totiž preukázali, že týrané ženy majú lepší zmysel pre realitu ako tí, ktorí na nich páchajú násilie a že používajú veľmi širokú škálu stratégií na zmenu svojej situácie a dosiahnutie bezpečia. Napriek tomu ešte v roku 1977 zákony – napríklad v USA, chránili právo muža „fyzicky korigovať“ svoju manželku v rámci mužskej autority a znásilnenie v manželstve nebolo trestným činom.
Trhová spoločnosť a podnikanie zdieľali predstavu mnohých “moderných” manželov, že ženy môžu súčasne uspokojovať dvoch pánov, čo znamená, že cez deň fungujú ako kvalifikovaná pracovná sila, zatiaľ čo zvyšok svojho času venujú starostlivosti o manžela, deti a domácnosti a sexuálnemu uspokojovaniu mužov. Staré rozdelenie rodových úloh, keď boli ženy prevažne doma a starali sa o domácnosť, deti a mužov a o mnoho ďalších vecí, tak bolo jednoducho nahradené rozšírením vykorisťovania žien tak, aby zahŕňalo platené zamestnanie, ako aj neplatené služby v domácnosti, čo znamená, že pracovali na dve zmeny.
Rozsah, v akom aj dnes milióny žien vykonávajú „dvojité zmeny“ v rodinách, je obrovský. V mnohých rodinách a partnerstvách sa muži a ženy dokázali dohodnúť na vyrovnanom usporiadaní a deľbe práce tak, aby situácia odrážala fakt, že obaja pracujú a prinášajú zdroje. Existuje však stále veľká podskupina mužov, ktorí si chcú udržať privilégiá, ktoré im prenesenie povinností v domácnosti na ženu prináša. Ak sa ženy rozhodnú toto usporiadanie zmeniť tak, aby bolo spravodlivejšie a v rovnováhe, zasiahnu títo muži prostredníctvom nátlakovej kontroly a presadzujú sa prostredníctvom kombinácie násilia, zastrašovania, kontroly a získavania výhod na úkor ženy. Faktom zostáva, že dnes muži čelia situácii, keď majú ženy obvykle možnosť voľby, viac práv a zdrojov, vďaka ktorým je samotné násilie ako jediný prostriedok na zabezpečenie kontroly žien čoraz menej účinné.
Prvýkrát v histórii má väčšina žien v trhových spoločnostiach dostatočnú sociálnu moc na to, aby si určili vlastný smer osobného rozvoja, ktorý nie je zameraný predovšetkým na starostlivosť o druhých, bezvýhradné investovanie energie do domácnosti a sústredenia na život druhých. Ženy v liberálnych demokratických spoločnostiach sa po prvýkrát v histórii môžu samé rozvíjať, vyjadrovať a realizovať bez toho, aby boli ich rozhodnutia a životné okolnosti závislé od mužov. Táto zmena neoslabuje partnerské zväzky a spolužitie, ale vyrovnáva moc a kontrolu vo vzťahoch, ktorá bola vychýlená v ich neprospech.
Udržanie tejto rovnováhy sa však ukazuje ako ťažké, pretože nezávislosť a vlastný záujem, ktoré sú rozhodujúce pre úspech žien, podkopávajú manželský “ideál ženskej úcty” a rodinného života ako hlavných miest sebavyjadrenia žien. Tento stret vytvoril napätie, ktoré sa dodnes významná podskupina mužov pokúša pomocou nátlaku preniesť do ich vzťahov so ženami.
Ženy vo veľkom počte odmietajú stereotypnú rolu, ktorá im bola prisúdená a s tým súvisiace spoločenské očakávania, teda spájanie ženskosti s nevyhnutnosťou uzavretia skorého a trvalého vzťahu s mužmi založeného na sebaobetovaní, kde by bola ich závislosť od muža základom stabilného vzťahu a ich sociálna identita by sa odvíjala výhradne od tejto roly. Ženy neodmietajú vzťahy s mužmi, a vo veľkom počte ani plodenie detí, mnohé chcú naďalej zdieľať svoj osobný život najmä s mužmi. Chcú to však robiť za podmienok, ktoré rešpektujú ich práva, dôstojnosť, schopnosti a chcú žiť vo vzťahoch, v ktorých sa cítia rovnoprávne a rovnocenné. V prípade, že sú vo vzťahu s mužmi, ktorý sa k nim správa násilne a zneužívajúco, odmietajú mýtus, že sú zodpovedné za nápravu týchto mužov.
Násilie postačovalo na udržanie mužskej dominancie v osobnom živote dovtedy, kým mala väčšina žien obmedzené možnosti sebarozvoja mimo domácnosti. Keď sa však možnosti žien posunuli k ich sebarozvoju, uplatnenia v zamestnaní, sebarealizácii, vzdelávaní, sociálnych vzťahoch, a vo verejnom a politickom živote, prispôsobili muži formu útlaku v osobnom živote tak, aby zvládla a potlačila vplyv rovnosti žien na domáci život a ich novú mobilitu. Nátlaková kontrola, ktorá prináša nárast mužských privilégií v osobnom živote, je reakciou na rozvíjajúce sa schopnosti žien ako nezávislých bytostí vo vlastných životoch a ich právo slobodne rozvíjať, uplatňovať a privlastňovať si výsledky týchto schopností.
Ženy v demokratických trhových spoločnostiach už teda nie sú viazané na mužov a rodinný život tak, ako to bolo pred necelým storočím. Emancipácia žien od domácnosti, ich zvyšujúci sa prístup k vzdelaniu, vytváranie a využívanie vlastných zdrojov a pod., zmenili dynamiku vzťahov medzi mužmi a ženami. A nátlaková kontrola zo strany mužov je ich reakciou na tieto zmeny. Výstižným príkladom pre pochopenie tejto súvislosti je severský paradox, o ktorom píšeme tu.
* * *
Ak zažívate vy či niekto z vášho okolia násilie zo strany manžela, partnera, bývalého partnera či iného muža alebo sa vás týka problém násilia, stalkingu alebo kyberstalkingu, obráťte sa na nás. Kontaktovať nás môžete prostredníctvom linky 0911417778 (Po – Pia 9.00 – 16.00) alebo emailu alejporadenskecentrum@gmail.com. Navštívte aj našu druhú webovú stránku www.vykroctedobezpecia.sk.
Zdroj:
Evan Stark. 2023. ”Coercive Control: How men entrap women in personal life”. Oxford University Press, 2nd edition, 648 p.
